EHSV je poradným orgánom Európskej únie (EÚ). Je jednou z jej inštitúcií, ďalšími sú Európska komisia, Európsky parlament, Výbor regiónov, Európsky súdny dvor a Dvor audítorov. EHSV je nepolitickou inštitúciou, na rozdiel od Európskeho parlamentu v nej nie sú zástupcovia volených politických strán, ale zástupcovia profesijných, odborových a občianskych organizácií zo všetkých 27 členských štátov.
EHSV teda umožňuje zástupcom tzv. občianskej spoločnosti zapájať sa do procesu tvorby legislatívy a prípravy rozhodnutí EÚ. Zohráva tak úlohu prostredníka medzi európskymi občanmi a politickými inštitúciami. Výhodou EHSV je skutočnosť, že jeho členovia majú voľný priestor na prezentovanie svojich názorov. Keďže prichádzajú z rôznych sfér spoločnosti, prinášajú do výboru bohaté skúsenosti zo všetkých oblastí, ako aj mnohostranné pohľady na jednotlivé otázky. Na európskej úrovni je výbor jedinou inštitucionálnou platformou na stretávanie a dialóg, v rámci ktorej sa dá dosiahnuť konsenzus medzi odlišnými záujmami.
EHSV bol založený v roku 1957 Rímskymi zmluvami a dnes ho tvorí ho 344 členov. Počet zástupcov jednotlivých členských krajín je vypočítaný úmerne k počtu obyvateľov. Najvyšší počet členov (24) majú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Najmenšou národnou delegáciou je maltská delegácia, ktorú vo výbore zastupuje päť členov. Členovia výboru nedostávajú za svoju činnosť plat, EHSV im však uhrádza cestovné a pobytové náklady.
Štruktúra Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Členovia EHSV sú rovnomerne rozdelení do troch základných skupín, podľa toho, z akej vrstvy občianskej spoločnosti pochádzajú (zamestnávatelia, zamestnanci a „nezávislí“ (spotrebitelia, vedecké inštitúcie a slobodné povolania). Okrem toho, pracujú v dvoch alebo troch odborných sekciách (zástupcovia väčších krajín môžu byť členmi dvoch sekcií, zástupcovia menších krajín troch). Celkovo je sekcií 6: INT (vnútorný trh), ECO (ekonómia), SOC (sociálne otázky), NAT (poľnohospodárstvo a životné prostredie), TEN (doprava a energetika) a REX (vonkajšie vzťahy s tretími krajinami). Oficiálnym predstaviteľom výboru je jeho predseda, ktorý sa volí vždy na dobu, ktorá zodpovedá polovici mandátu členov (dnes je teda volený na dva a pol roku, pretože mandát súčasných členov je 5 rokov). Do funkcie predsedu sa striedavo volia zástupcovia troch základných skupín. Do apríla 2013 je predsedom Staffan Nilsson (tretia skupina, Švédsko), po ňom nastúpi Henri Malosse (skupina zamestnávatelia, Francúzsko).
Činnosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Výstupom činnosti EHSV sú odborné stanoviská, ktoré sú vo väčšine prípadov reakciou na nejakú iniciatívu Európskej komisie (zelená kniha, návrhy smerníc a nariadení a podobne), prípadne parlamentu. Okrem toho, EHSV vypracováva určitý obmedzený počet stanovísk z „vlastnej iniciatívy“, prostredníctvom ktorých chce upozorniť Európsku komisiu a iné inštitúcie na nejaký závažný problém, ktorý sa nerieši. EHSV vydáva v priemere 200 stanovísk za rok. V roku 2009 ich vypracoval 215, pričom stanoviská z vlastnej iniciatívy predstavovali 17% a prieskumné stanoviská 11%.
Vypracovanie a schválenie stanovísk majú svoj zadefinovaný postup a formu. Na začiatku je pre danú tému vybraná študijná skupina (najčastejšie 6 členov + spravodajca + predseda). Spravodajca vypracuje tzv. pracovný dokument, ktorý následne študijná skupina posúdi na jednom alebo dvoch zasadaniach. Výstupom je návrh stanoviska pre rokovanie odbornej sekcie, kde dochádza k jeho posúdeniu, oponovania a nakoniec i schvaľovaniu na podstatne širšom fóre (v priemere okolo 70 osôb). K návrhu stanoviska je možno predložiť pozmeňovacie návrhy o ktorých sa hlasuje v prípade ak jeho predkladateľ a spravodajca nedospejú ku kompromisu. Stanovisko odsúhlasené odbornou sekciou je následne predložené na rokovanie Plenárneho zasadania, kde je tak isto možné predložiť pozmeňovacie návrhy. Po jeho odsúhlasení (právo hlasovať majú všetci členovia EHSV) sa stanovisko stáva oficiálnym dokumentom EÚ a je následne publikované i v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Official Journal).
Stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru síce nemajú právne záväzný charakter, ale sú dôležitým podkladom pre Európsku komisiu pri príprave legislatívnych textov.
Zloženie
Členovia EHSVVyhladat dostupné preklady k predchádzajúcemu odkazuEN••• zastupujú celú škálu organizácií občianskej spoločnosti z celej Európy, vrátane podnikov, odborových zväzov a iných záujmových skupín. Nominujú ich národné vlády a vymenúva ich Rada EÚ na obnoviteľné obdobie 5 rokov. Počet členov za každú krajinu závisí od počtu jej obyvateľov.
EHSV volí svojho predsedu a dvoch podpredsedov na obdobie dva a pol roka. Členovia výboru sú zaradení do 3 skupín:
- zamestnávatelia,
- zamestnanci,
- iné záujmové skupiny (napr. poľnohospodári, spotrebitelia).
Ako funguje EHSV?
Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia konzultujú s EHSV o mnohých otázkach. Výbor takisto vydáva stanoviská k svojim vlastným iniciatívam.
Členovia pracujú pre EÚ, nezávisle od vlád svojich krajín. Stretávajú sa 9-krát za rok. Stanoviská sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov.
Zasadnutia pripravujú špecializované oddelenia EHSV a poradná komisia pre priemyselné zmeny. Skupiny odborníkov EHSV (známe ako monitorovacie strediská) a riadiaci výbor programu Európa 2020 sledujú pokrok v plnení stratégií EÚ.
EHSV spolupracuje s regionálnymi a národnými hospodárskymi a sociálnymi radami v rámci celej EÚ, predovšetkým s cieľom vymieňať si informácie a diskutovať o osobitných témach.