Európania musia poznať konkrétny vplyv rozhodnutí EÚ na ich životy, čo ich pomôže mobilizovať sa k účasti na voľbách. Rôznym krajinám EÚ je potrebné prispôsobiť rôzne posolstvá. Je potrebné preto urýchlene riešiť prekážky, ktoré bránia mladým ľuďom vstúpiť do politiky.
Vplyv dezinformácií na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 a návrhy na zlepšenie mobilizácie občianskej spoločnosti v súvislosti s voľbami s dôrazom na mladých ľudí boli hlavnými témami, o ktorých sa diskutovalo na seminári „Európske voľby 2024: Prečo ísť voliť?“, ktorý zorganizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Hospodársky a sociálny výbor Slovenskej republiky (HSV SR) 23. – 24. novembra 2023 v Bratislave.
„Ak chceme, aby boli voľby v roku 2024 úspešné, musíme spolupracovať – inštitúcie EÚ, médiá, odborníci na komunikáciu – na zvyšovaní povedomia v boji proti dezinformáciám. A predovšetkým priblížiť Európu jej občanom. Zapojiť sa musia všetci: mladí aj starší, ženy aj muži, podnikatelia, pracovníci, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, think-tanky, združenia. A predovšetkým musia vedieť, že tieto voľby sa týkajú ich,“ povedal Oliver Röpke, predseda EHSV.
„Je dôležité aj z pozície odborov zdôrazňovať a vysvetľovať dôležitosť európskeho spoločenstva pre jednotlivé členské štáty a ich obyvateľov. Je mnoho benefitov, ktoré prináša členstvo v EÚ slovenským občanom, ale najviac jej sociálny rozmer, ktorý sa následne musí pretaviť aj do národného kontextu. Na výhody je potrebné nazerať optikou realizácie sociálnych a zamestnaneckých práv. Európsku úniu možno vnímať ako veľký sociálny projekt prinášajúci množstvo sociálnych opatrení, ktoré by sa realizovali a napĺňali oveľa ťažšie, keby sme neboli členskou krajinou EÚ,“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka KOZ SR.
V diskusii sa zdôraznil veľký význam desiatok miliónov ľudí spojených s členskými organizáciami EHSV v celej Európskej únii, na ktorých by sa mal výbor zamerať a zároveň by mohli pomôcť mobilizovať ostatných Európanov, aby išli voliť.
„Prečo by som mal voliť? Nestačí zavolať a povedať ‚využite svoj hlas‘. Je veľmi dôležité, aby sme ľuďom začali hovoriť, prečo je dôležité voliť. Vysvetliť im, že ich hlas bude mať vplyv na ich život,“ zdôraznil Philipp Schulmeister, riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente. Tvrdil, že na to, aby bolo volebné posolstvo správne, je potrebné pozrieť sa na konkrétnu situáciu v danej krajine, pretože európska verejná mienka je v skutočnosti „súhrnom 27 rôznych súvislostí“ v 27 členských štátoch.
„Nie náhodou sa náš seminár koná na Slovensku. V krajine EÚ, ktorá má nelichotivý rekord v tom, že od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 mala v každých európskych voľbách najnižšiu účasť zo všetkých členských štátov,“ vysvetlil Laurențiu Plosceanu, podpredseda EHSV pre komunikáciu.
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na Slovensku, upozornil na nejednotnosť názorov slovenskej verejnosti na členstvo v EÚ. „Ide o vlnu dezinformácií, ale aj o zjednodušené vnímanie nášho členstva v EÚ. Politické subjekty na Slovensku majú tendenciu zdôrazňovať len ekonomický rozmer členstva v EÚ. Ekonomika je v kontexte EÚ skutočne dôležitá, ale nemateriálne výhody, ako je bezpečnosť a ľudskoprávna agenda, sú politikmi zámerne zanedbávané a obyvateľstvom prehliadané,“ vysvetlil Mesežnikov vo svojom hlavnom vystúpení na seminári.
Karin Kőváry Sólymosová z Investigatívneho centra Jána Kuciaka upozornila, že ruská propaganda „si tu našla významné publikum, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na konšpiračné a proruské zmýšľanie veľkej časti slovenskej spoločnosti“.
Violeta Jelićová, podpredsedníčka skupiny zamestnávateľov EHSV, sa počas panelovej diskusie „Dezinformácie a ako ich prežiť v roku 2024 v rámci Svetového pohára volieb“ odvolala na prirovnanie dezinformácií k atómovej bombe: „Podkopáva dôveru ľudí v tradičné spravodajské zdroje. Podkopáva aj dôveru ľudí vo vlády a iné verejné inštitúcie. Zvyčajne je navrhnutá tak, aby apelovala na naše najhoršie impulzy, obavy a predsudky.“
Nick Robins-Early, novinár, ktorý píše o. i. pre denník The Guardian, priznal, že je pre neho ťažké nájsť dobré aspekty čoraz väčšieho prístupu ku generatívnym službám umelej inteligencie, ako je Chat GPT, v oblasti informácií. Poskytuje široký prístup ku generovaniu písaného textu, obrázkov, zvuku, videa aj na dezinformačné účely. „Existuje „dividenda klamárov“, čo znamená, že šírenie dezinformácií a obsahu generovaného umelou inteligenciou môže u bežného občana vyvolať podozrenie, že čokoľvek môže byť generované umelou inteligenciou. Znižuje to dôveru a kvalitu informačného ekosystému,“ uviedol Robins-Early.
Počas panelovej diskusie na tému „Občianska spoločnosť a voľby: získavanie sŕdc a myslí európskych voličov“ Miroslav Hajnoš, člen skupiny EHSV Zamestnanci, poukázal na zložitý problém mobilizácie ľudí, ktorí zostávajú mimo akýchkoľvek združení, organizácií a sietí občianskej spoločnosti. „Máme problém s prívržencami krajnej pravice, ktorá je silná na sociálnych sieťach. Je založená na opačných hodnotách ako my, takže občianska spoločnosť musí proti nej bojovať,“ povedal Hajnoš.
Výkonná riaditeľka organizácie WeMove Europe Laura Sullivanová zasa upozornila na občana-spotrebiteľa v kampani. „Keď som si v roku 2019 pozerala na webových stránkach rôznych inštitúcií EÚ dôvody, prečo voliť v eurovoľbách, myslím, že na prvom mieste bol bezplatný roaming. To je celkom dobré. Ale ak to uvediete ako dôvod číslo jeden, prečo mám voliť, vnímate ma len ako spotrebiteľa, a nie ako občana!“ povedala pani Sullivanová.
„Zložitosť systému tvorby politiky EÚ a žargón EÚ odrádzajú mladých ľudí. Nie je však na mladých ľuďoch, aby sa snažili pochopiť politiku. Je na nás, aby sme politiky EÚ prispôsobili životu mladých ľudí,“ povedala Katrīna Leitāne, členka skupiny organizácií občianskej spoločnosti EHSV, počas panelovej diskusie „Pitching pre budúcnosť: ako presvedčiť mladých ľudí, aby išli voliť“.
Jednou z myšlienok, ktoré zazneli v diskusii, je postupné zavedenie kvót pre mladých v Európskom parlamente, t. j. cieľový počet poslancov Európskeho parlamentu vo veku 18 – 35 rokov pre túto vekovú skupinu voličov v EÚ. „Podiel poslancov EP mladších ako 35 rokov je 6,6 %, čo je veľmi ďaleko od podielu Európanov v rovnakej vekovej skupine, ktorý bude v roku 2022 viac ako 20 %. Politická marginalizácia mladých ľudí je potenciálnou prekážkou spravodlivého zastúpenia ich záujmov,“ uviedla Carolina Guerra, spoluautorka víťazného projektu Iniciatívy pre budúcnosť EÚ 2022 „Tentoraz som volil, ale som zastúpený?“.
Tohtoročný seminár „Connecting EU 2023“ hostil Európsky orgán práce a organizoval ho EHSV v spolupráci s Hospodárskym a sociálnym výborom SR s podporou Kancelárie Európskeho parlamentu v Bratislave.
