Za posledných pár týždňov som toho zažila viac, ako by som možno chcela. Stále mám veľmi zmiešané pocity a strieda sa u mňa nespočetné množstvo pohľadov na COVID-19, čo je asi v situácii, v akej sme sa ocitli, úplne normálne. Na začiatku pandémie som všetko brala na ľahkú váhu. Opakovala som si, je to len horšia forma chrípky. Keď sa však 10. 3. 2020 zavreli všetky školy, stále som verila, že len na dva týždne. Vôbec som si nepripúšťala, že by to mohlo byť inak. 15. 3. 2020 bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav. Vtedy som pochopila, že toto určite nebude jednoduché. Prišli opatrenia, ktoré si bolo treba osvojiť.
Z domu bolo možné vychádzať len v rúšku, ktoré nebolo možné nikde kúpiť, ulice sa vyprázdnili, divadlá, kiná, školy sa zatvorili. Otvorené boli len potraviny, lekárne a drogérie. V týchto obchodoch bol špeciálny režim, na 25 m² mohol nakupovať len jeden človek a pri každom vchode bola povinná dezinfekcia, niektoré otváracie hodiny boli prístupné len dôchodcom. Ľudia, ktorí sa vracali zo zahraničia, museli ísť do štátnej karantény. Za zatvorenými obchodmi som videla prenajímateľov, zamestnávateľov a zamestnancov, ktorých okrem strachu z choroby trápi aj neistota zamestnania.
Na jednej strane sme sa všetci obávali nákazy, na druhej sme si uvedomovali, že niektorí zamestnávatelia tento stav nezvládnu, čoho dôsledkom bude prepúšťanie. Toto bol jeden z mnohých problémov, ktoré sme v práci riešili. Pracovali sme viac ako bežne. Zamestnávatelia potrebovali pomoc v rôznych oblastiach. Pomyselne sme sa rozdelili na tých, ktorí mali práce nad hlavu, a na tých, ktorí nemohli pracovať, aj keby veľmi chceli. Naša asociácia od vypuknutia pandémie COVID-19 upozorňovala na nevyhnutnosť rýchleho prijatia opatrení na pomoc zamestnávateľom a podnikateľom, ktoré smerujú k stlmeniu ekonomických dopadov koronavírusu.
Od začiatku sme sa aktívne podieľali na pripomienkovaní predložených návrhov a mnohé sami navrhujeme. Snažíme sa o presadenie a podporu tých návrhov, ktoré majú za cieľ predovšetkým udržať zamestnanosť ako aj životaschopnosť firiem. Naším spoločným cieľom by malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere, tým viac, že hrozba masívneho prepúšťania zamestnancov ešte nikdy nebola taká vysoká a reálna.
Považujeme za nevyhnutné, aby na Slovensku fungoval kvalitný sociálny dialóg, ktorý by mal byť na národnej úrovni zastrešený tripartitou. Udržanie sociálneho zmieru by malo byť cieľom každej vlády a sme presvedčení, že práve v tejto zložitej dobe je veľmi dôležité realizovať zodpovednú a vyváženú politiku vo vzťahu k zamestnancom a zamestnávateľom nielen v každej krajine, ale aj na Európskej úrovni.
Martina Širhalová
Group I – Employers
Manažér pre zahraničné vzťahy a vzťahy s EÚ, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR)