Pomaly už nejde o nič výnimočné, ak sa na pracovné miesto predavača či predavačky v obchode hlási absolvent s magisterským diplomom. Slovensko totiž vedie v rebríčku prekvalifikovanej pracovnej sily. Až 30 % zamestnancov robí na miestach, kde by im stačilo nižšie vzdelanie.
„Stalo sa to na prelome tisícročí. Firmy, úrady, ale aj štátna správa začali vyžadovať vysokoškolské vzdelanie vyššieho stupňa. Bakalársky titul prestal stačiť,“ priblížila prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Zosúlaďovať vzdelávanie a pracovný trh je jedným z cieľov Aliancie sektorových rád.
„Aliancia má za úlohu monitorovať potreby trhu práce, prepájať ho a prenášať do vzdelávania a do školstva. Je to inštitúcia, ktorá funguje na tripartitnom princípe. Kľúčovým opatrením je vzdelávanie a príprava na éru, ktorú už vlastne žijeme,“ vysvetlila Monika Uhlerová.
Do akej miery je Slovensko pripravené reagovať na nové výzvy a vývojové trendy na pracovnom trhu? Môže nám spoločný európsky vzdelávací priestor pomôcť prekonať prehlbovanie priepasti medzi ponukou a dopytom na trhu práce?
Aj na tieto otázky hľadali odpovede hostia diskusie „Rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru pre tvorbu kvalitných pracovných príležitostí“. Podujatie sa konalo v dome Európskej únie v Bratislave 29. februára a debatu organizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov SR. S úvodným slovom vystúpil člen výboru Miroslav Hajnoš.
„Len 1 % dievčat v Európe má záujem študovať inžinierske programy. Len 27 % odborníkov v inžinierstve sú ženy. Žiaci druhého stupňa základných škôl majú len obmedzené predstavy o tom, čo je práca inžiniera. Toto musíme zmeniť. Máme však aj pozitívne trendy vo vzdelávaní. Za úspešný možno považovať program Erasmus. Za výbor navrhujeme posunúť tento vzdelávací program aj na stredné školy,“ uviedol Miroslav Hajnoš.
Nutnosť? Digitálne zručnosti
Podľa OECD sa na Slovensku do desiatich rokov zmení alebo upraví až 70 % pracovných pozícií. Práca takmer vo všetkých odvetviach si bude vyžadovať digitálne zručnosti, tie však chýbajú dvom z piatich Európanov vo veku od 16 do 74 rokov.
„Vhupli sme do obdobia umelej inteligencie a keď sa pozriete na akúkoľvek štúdiu, oznamuje, že prežijú len štáty, ktoré budú mať kvalitné vzdelávanie pripravené na obdobie umelej inteligencie. Ak mňa niečo v noci budí, tak to je pohľad na Slovensko v roku 2035, kedy nám tieto veci budú jasné. No ak nebudeme pripravení, čaká nás armáda zombíkov, ktorí ani nebudú schopní pracovať. To je jeden z čiernych scenárov,“ myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.
Zvýšiť záujem o vedu
Automatizácia a nástup AI technológie ohrozuje slovenskú ekonomiku ešte viac, vzhľadom na jej monotematickosť. Podľa analýzy OECD je u nás automatizovateľných 33 % všetkých pracovných miest.
„Je päť minút po dvanástej teraz začať prípravu na digitálnu éru, ktorú už žijeme. My už negatívne dopady cítime a pritom sa stále tvárime, ako keby tu neboli. Hoci máme jednu z najnižších úrovní nezamestnanosti, zároveň máme asi najvyššiu mieru potreby pracovnej sily, ktorá na trhu chýba,“ povedala prezidentka KOZ SR.
Záujem o štúdium informačných technológií napriek víziám do budúcna veľký nie je. Podľa dlhoročného rektorka Slovenskej technickej univerzity Vladimíra Báleša treba zvyšovať záujem u detí už od mala.
„Žiaci sú vedení k iným prioritám, než je matematika a fyzika. Prečo nechcú ísť mladí študovať informačné technológie? No lebo nemajú k týmto exaktným vedám vzťah a ten sa nedá vypestovať za rok-dva, to je dlhodobá práca,“ vysvetlil Vladimír Báleš.
Je čas začať investovať do celoživotného vzdelávania
Práve minulý rok bol venovaný vzdelávaniu dospelých v rámci Európskeho roka zručností. Na Slovensku zatiaľ celoživotné vzdelávanie ukotvené v zákone nemáme. Táto legislatíva by sa mala dostať na stôl v druhej polovici tohto roka, jej obsah zatiaľ nepoznáme.
„Zamestnávatelia sa sťažujú, že absolventi nie sú pripravení na prax. Nikdy nebudú pripravení tak, že príde chemik do Slovnaftu a bude riadiť celú technológiu. Preto potrebujeme celoživotné vzdelávanie. Častokrát to zamestnávatelia podceňujú, dokonca by som povedal, že do toho nechcú investovať, lebo sú to peniaze navyše, ale určite by sa im vrátili,“ konštatoval Vladimír Báleš.
O veľkú časť odborníkov prichádzame aj kvôli odlivu mozgov do zahraničia. Sú to najmä medici a absolventi technických smerov, ktorých lákajú zahraničné ponuky. Mzda pritom nemusí byť vždy jedinou motiváciou.
„Samozrejme je to o lepšom finančnom ohodnotení, ale je to aj o politickom nastavení krajiny, spoločenská atmosféra, filozofia firmy, ako reaguje na aktuálne udalosti či problémy,“ uviedla predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová.