- Vyhlásenie Luca Jahier, Rudolf Kropil, Tiziano Treu, Patrick Bernasconi, António Correia de Campos, George Vernicos, Iacob Baciu, Julián Ariza, Larry O’Connell, Lalko Dulevski, Andrzej Malinowski
„Svetový mier sa nedá zabezpečiť bez vynaloženia tvorivého úsilia úmerného nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú. Prínos, ktorý môže organizovaná a žijúca Európa pre civilizáciu priniesť, je nevyhnutný na udržanie mierových vzťahov.“
Tieto slová charakterizujú pred 70 rokmi položenie základov výstavby najväčšieho politického projektu v súčasnej histórii. Nikdy v žiadnej časti sveta, nikdy v histórii, nemali ženy a muži také dlhé obdobie mieru, stability a hospodárskej prosperity; nikdy neboli ľudia schopní viesť taký dlhý život a neexistovala taká garancia slobôd a individuálnych a kolektívnych práv, ako je to dnes v Európe.
Napriek mnohým vnútorným a vonkajším výzvam naša únia rázne obhajuje svoje demokratické zásady, právny štát a základné práva, aj keď sa zvyšujú výzvy na „silného vodcu“, ako aj na zvrchovaný a nacionalistický tlak.
Zjednotená Európa nielenže predstavovala najväčší priestor slobody, práv a ochrany svojich občanov, ale tiež prispela ku globálnej stabilite a predstavovala globálnu politickú referenčnú hodnotu civilizácií, ktoré niesli hodnoty slobody, mieru, pokroku a sociálneho zabezpečenia za jej hranicami.
Za to všetko môžeme poďakovať vízii a angažovanosti mužov z rôznych prostredí a krajín.
Krátke obdobie medzi koncom Druhej svetovej vojny a Schumanovou deklaráciou ďalej ukazuje, aká výnimočná bola intuícia zakladajúcich otcov európskeho projektu. Tragédia, ktorá zničila naše krajiny, poskytla potrebný impulz na otvorenie revolučnej cesty.
„Európa sa nestane naraz alebo podľa jediného plánu. Buduje sa prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria de facto solidaritu.“ Viacnásobné krízy za posledných desať rokov nás preverili, ale zakaždým sme z nich vyšli silnejší. Dnes, pravdepodobne v najkritickejšom období pre európske obyvateľstvo a štáty od konca Druhej svetovej vojny, slová Roberta Schumana hovoria o našej prítomnosti a ešte viac nás varujú o našej budúcnosti.
Pandémia prinútila Európsku úniu len pred štyrmi mesiacmi vykonať rozhodnutia, o ktorých sme predtým ani nerozmýšľali. Pozastavenie Paktu stability, dočasné schválenie schém štátnej pomoci, energický postup ECB na zabezpečenie udržateľnosti štátneho dlhu, zavedenie SURE a fondu na oživenie sú dôležitými rozhodnutiami, ktoré odrážajú naše chápanie, že hospodárske účinky zdravotnej krízy ohrozujú základy európskeho projektu.
S rozširujúcou sa nestabilitou vo svete okolo nás nebolo nikdy také dôležité – a také ťažké – zabezpečiť a upevniť doterajší pokrok a priblížiť Európu o krok bližšie, pokiaľ ide o solidaritu a pravdepodobné väčšie zdieľanie politík sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktoré pravdepodobne oživia európsky projekt. V rámci stratégie trvalo udržateľného rastu, ktorá predstavuje iný model hospodárskeho rozvoja, musíme prehodnotiť naše systémy sociálnej ochrany, investovať do odbornej prípravy, technologických inovácií, konkurencieschopnosti našich podnikov a zdravotnej bezpečnosti ako pilierov európskej renesancie. Agenda do roku 2030, ktorú OSN prvýkrát prijala v roku 2015 a potom ju prijala EÚ s Európskou ekologickou dohodou, je stratégiou, ktorá môže pôsobiť ako páka prebiehajúcich transformácií a musí zostať stratégiou EÚ pre ďalšie desaťročie, najmä v súvislosti s touto novou COVID19 krízou.
Musíme podporovať konkurencieschopnosť našich podnikov a podporovať vytváranie nových výrobných centier s európskym rozmerom, schopných konkurovať na svetovom trhu, vytvárať podmienky na podporu globálnej digitálnej výzvy a chrániť práva a slobody našich občanov.
Zdravotná kríza ukázala, aké naliehavé je posilnenie všetkých našich zdravotníckych systémov, investovanie do biomedicíny, špičkovej infraštruktúry a posilnenie vedeckej spolupráce medzi našimi výskumnými centrami a našimi univerzitami. Naši občania musia znovu získať dôveru v spoločný projekt aj prostredníctvom Únie pre zdravie.
Všetci európski občania musia mať zaručený minimálny základ spoločných práv, počínajúc univerzálnou ochranou pred chudobou a právom na kvalifikované vzdelanie. Viac ako kedykoľvek predtým musíme dať podstatu spoločenskej zmluve 21. storočia, ktorej cieľom je predovšetkým zmierňovať nerovnosti, ktoré podkopávajú sociálnu súdržnosť a základy našich demokracií.
Táto stratégia, ako sa už jasne uviedlo v Schumanovej deklarácii, musí byť „ponúknutá svetu ako celku bez rozdielu alebo výnimky, s cieľom prispieť k zvýšeniu životnej úrovne ak podpore mierových úspechov. Európa bude môcť pokračovať v úsilí splnenie jednej z jej základných úloh, a to rozvoja afrického kontinentu.“ Dnes, viac ako včera, je nová stratégia spoločnej euro-africkej renesancie najväčšou geopolitickou príležitosťou, ktorú máme pred sebou.
Viac ako kedykoľvek predtým je potrebné kolektívne úsilie. Európske hospodárske a sociálne rady sú prostredníctvom zastúpenia organizovanej občianskej spoločnosti dnes, viac ako včera, privilegovaným miestom pre spoločný rozvoj a návrhy; miesto zbližovania hnacích síl našich spoločností, ktoré môžu národným a európskym inštitúciám umožniť prijať silné a spoločné rozhodnutia.
Táto dramatická kríza, tak často v dejinách ľudstva, môže byť príležitosťou poskytnúť nové základy pre európsky projekt a vytvoriť podmienky na vybudovanie nového modelu rozvoja prispôsobeného veľkým transformáciám 21. storočia. Vo svete, ktorý neustále hľadá nové rovnováhy, kde sa geopolitická dynamika neustále vyvíja a kde multilateralizmus čelí jednej z najťažších fáz od pádu Berlínskeho múru, zostane Európa zjednotená alebo bude priepasťou, ktorej budeme všetci spadnúť do. Oživenie európskeho projektu je základným predpokladom, ktorý našim spoluobčanom zaručí zachovanie mieru, pohody, práv a slobôd, ktoré sme doteraz poznali. Aby sme to však dosiahli, musíme sa teraz zamerať na Európu zjednotenú okolo iného modelu rozvoja. Budúcnosť Európy, európska renesancia, bude závisieť od odhodlania, predstavivosti a odvahy, ktorú dokážeme preukázať pri výbere, ktoré sa má urobiť v nasledujúcich mesiacoch. Rozhodnutia, ktoré sa majú robiť spolu, sú založené na plodnej syntéze našich rozdielov.
- Luca Jahier, predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
- Tiziano Treu, predseda Národnej rady pre ekonomiku a prácu Talianska
- Patrick Bernasconi, predseda Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady Francúzska
- António Correia de Campos, predseda Hospodárskej a sociálnej rady Portugalska
- George Vernicos, predseda Hospodárskej a sociálnej rady Grécka
- Iacob Baciu, predseda Hospodárskej a sociálnej rady Rumunska
- Julián Ariza, predseda Hospodárskej a sociálnej rady Španielska
- Larry O’Connell, riaditeľ Národnej hospodárskej a sociálnej rady Írska
- Lalko Dulevski, predseda bulharskej hospodárskej a sociálnej rady
- Rudolf Kropil, predseda Hospodárskej a sociálnej rady Slovenska
- Andrzej Malinowski, predseda poľskej rady pre sociálny dialóg