Akým spôsobom môže európska občianska spoločnosť a jej hospodárski, sociálni a občianski zástupcovia ovplyvniť diskusiu o EÚ

od autora: | 15. júna 2018

Slovné spojenie „budúcnosť Európy“ sa v roku 2018 skloňuje omnoho častejšie než v ktoromkoľvek inom období od podpísania Rímskej zmluvy. V takom zložitom prostredí, akým je Európska únia, sú prognózy a plánovanie na dennom poriadku, avšak vzhľadom na zmeny – politické, hospodárske, spoločenské, environmentálne, technologické a geopolitické, ku ktorým v súčasnosti dochádza, je nevyhnutné, aby sme sa podrobne a obšírne zamysleli nad tým, ako by mala vyzerať budúcnosť Európy, a teda EÚ, a ako to dosiahnuť. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa do tohto úsilia aktívne zapája, či už ako hlavný zastupiteľský orgán organizovanej občianskej spoločnosti v Európe, alebo ako ochranca záujmov sociálnych, hospodárskych a občianskych subjektov v medziinštitucionálnom rámci EÚ.

V dňoch 14.-15. júna 2018 sa v Bratislave konala výročná schôdza predsedov a generálnych tajomníkov národných európskych hospodárskych sociálnych výborov z takmer všetkých krajín EÚ. KOZ SR je jedným z členov tohto výboru a v súčasnom období mu na Slovensku aj predsedá. Dvojdňového stretnutia, ktoré viedol prezident KOZ SR Jozef Kollár, sa okrem slovenských členov výboru za zamestnávateľov a občiansku spoločnosť zúčastnil aj čerstvý prezident Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Luca Jahier. Entré do problematiky prezentoval člen EHSV/ECOSOC za Slovensko, 3.skupina, Juraj Sipko.

Úvodné slovo patrilo ministrovi práce Jánovi Richterovi, ktorý prítomných upozornil na potrebu venovať zvýšenú pozornosť pracovnej mobilite a zabráneniu sociálneho a mzdového dampingu. „Rovnako je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu národných orgánov inšpekcie práce, aby nebolo možné vysielať ľudí pracovať „načierno“ tak, ako to, bohužiaľ, robia niektoré pracovné agentúry. Preto aj v tomto kontexte vítam iniciatívu Európskej komisie zriadiť Európsky orgán práce, ktorý bude informovať ľudí aj zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach pri pracovnej cezhraničnej mobilite. Zároveň zlepší výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré riešia sociálne zabezpečenie či kontrolu práce,“ uviedol.

Jednotlivé národné delegácie prezentovali svoje stanovisko ku konceptu budúcej Európy a úlohe občianskej spoločnosti pri formovaní budúcej Únie. Prezident KOZ SR Jozef Kollár poukázal najmä na perspektívu konvergencie príjmov v Európe, ako aj na potrebu obnovenia dôvery európskych občanov prostredníctvom pozitívneho projektu pre jej zamestnancov.

„Nemôžeme zatvárať oči pred skutočnosťou, že Európa prechádza obdobím straty dôvery v spoločný projekt členských štátov EÚ. Odborári naprieč celou Európou poukazujú na skutočnosť, že úsporné opatrenia, mzdový dumping a sociálna fragmentácia prinášajú strach, neistotu a napätie medzi zamestnancami,“ uviedol J. Kollár.

V rámci diskusie o budúcnosti Európy predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Luca Jahier načrtol päť kľúčových priorít v súvislosti s budúcnosťou Európy: 1) posilniť úniu hodnôt: demokracia, právny štát a základné práva, ľudská dôstojnosť a sloboda sú nespochybniteľné; 2) investovať do spoľahlivého a spoločného rastu a zabezpečiť hladký prechod na spoločnosť, ktorá bude z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska udržateľná; 3) posilniť európsky sociálny model, chrániť všetkých občanov a postarať sa o nich a zároveň zabezpečiť rešpektovanie práv pracovníkov, celoživotné vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne začlenenie; 4) podporovať nové sprostredkovanie Európy, pomocou kultúry a vzdelávania, ako aj podporovaním tvorivosti a dialógu medzi kultúrami a posilnením pocitu spolupatričnosti a zmysluplnosti; 5) presadzovať štruktúrovanejší a silnejší dialóg s občanmi, skutočne prihliadať na ich problémy, posilňovať organizácie občianskej spoločnosti a podporovať štruktúrované konzultácie a dialóg.

Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že pre občiansku spoločnosť zostávajú v rámci debaty o budúcnosti Európy dve zásadné otázky, a to: Akým spôsobom môže európska občianska spoločnosť a jej hospodárski, sociálni a občianski zástupcovia ovplyvniť diskusiu o EÚ? A aké by mali byť prioritné oblasti záujmu a témy diskusie?

Pre občiansku spoločnosť zostávajú v rámci debaty o budúcnosti Európy dve zásadné otázky,a to: Akým spôsobom môže európska občianska spoločnosť a jej hospodárski, sociálni a občianski zástupcovia ovplyvniť diskusiu o EÚ? A aké by mali byť prioritné oblasti záujmu a témy diskusie? pic.twitter.com/TkS46o3wtA

— Martina Nemethová (@MartinaNemetho1) 15. júna 2018

Vzhľadom na uvedené otázky, základom diskusií by malo byť hľadanie odpovedí aj na otázky, ako môžu EHSV a národné hospodárske a sociálne rady prispieť k príprave volieb do Európskeho parlamentu a spolupracovať pri nich, ako sa podieľať na stanovovaní priorít a pracovného programu novej Európskej komisie.

Ďalšia výročná schôdza predsedov a generálnych tajomníkov národných európskych hospodárskych sociálnych výborov sa bude konať v Taliansku.

President of @KOZSlovakRep 🇸🇰 Jozef Kollár and president of @EU_EESC 🇪🇺 @LJahierEU. The role of #ESCs is particularly important in consultation on #futureOfEurope because they offer a binding and visible form of dialogue between civil society and public authorities pic.twitter.com/2ZYjdp3qMW

— 🇸🇰 KOZ SR (@KOZSlovakRep) 15. júna 2018